Bardejovská kogeneračka - spaľovňa

Autor: Peter Štalmach | 17.9.2014 o 14:21 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1108x

Tento článok píšem ako obyčajný Bardejovčan, ktorý sleduje, že téma bardejovskej "kogeneračky", ktorá stojí za mestom smerom na Mokroluh, je terčom mnohých diskusií. Bardejovčania bez ohľadu na vek, postavenie či politické preferencie živo debatujú na témy ako spaľovanie dreva, výroba tepla pre bytové domy, predaj el. energie, výhodnosť či nevýhodnosť pre mesto, ochrana pred príp. stopnutým ruským plynom atď. Nedávno aktivisti zo združenia VLK zorganizovali pred spaľovňou protest a tak sme sa opäť dostali do slovenských médií. Skrátka je to téma, ktorá hýbe mestom. 

Chcem zdôrazniť, že hlavným motívom napísania tohto blogu je obyčajná ľudská obava z neznámeho, že za naším mestom sídli spaľovňa, ktorá ako nenásytný drak, požiera naše lesy. Nie som odborník, ani sa do tejto polohy nechcem pasovať a ak mi odborníci moje obavy vyvrátia budem veľmi šťastný, že moje obavy sú zbytočné, nič mimoriadne sa nedeje a naše lesy vôbec nie sú ohrozené.    

Všetko sa to začalo v roku 2007, kedy mestské zastupiteľstvo schválilo zmluvu na podporu investície s Bardenergy s.r.o.  Nasledovali administratívne a vecné kroky a v roku 2010 dokončila spoločnosť BIOENERGY BARDEJOV s.r.o. elektráreň na biomasu. Produktom tejto elektrárne na biomasu je teda výroba elektrickej energie prostredníctvom spaľovania drevnej hmoty  - štiepky ročne v objeme cca 100.000 m₃. To predstavuje denne 12 až 15 kamiónov dreva, ktoré prejdú naším mestom aby nakoniec skončili v spaľovni. Predaj tejto "ekologicky" vyrobenej el. energie je dotovaný štátom, teda skladáme sa na to my všetci - daňový poplatníci. Vedľajším produktom výroby e. energie je teplo (ktoré by inak skončilo len tak vo vzduchu), ktoré je prostredníctvom 6,5 km dlhého teplovzdušného potrubia distribuované do 12 kotolní v správe mestskej spoločnosti  Bardterm. Takto je viac ako 7000 bardejovských domácností zásobovaných teplom.

Toľko fakty, ku ktorým som sa dopátral.

 Vo vzduchu visí niekoľko otázok, ktoré ako som zdôraznil vyššie pramenia z mojej obyčajnej ľudskej obavy o prostredie, kde žijem:

a)   Sme skutočne  "nezávislý" na plyne ? Na jeho cene a dostupnosti ? 

- Bývalý riaditeľ Bardtermu pán Andrej Čech sa na jednom z MsZ vyjadril, že ak teplota klesne pod cca - 5, tak je nevyhnutné zapnúť plynové kotolne. (Vzhľadom na nízku teplotu a prirodzené straty na trase teplovodu).

 

b) Spaľuje sa v kogeneračke len biomasa - štiepka, alebo aj zdravé drevo ?

Odpoveď na túto otázku asi Bardejovčania prechádzajúci okolo dobre poznajú.

 

c)  Podľa platných právnych noriem áno, ale pýtam sa, či je aj podľa zdravého sedliackeho rozumu "normálne" aby súkromná firma dostávala dotáciu od štátu na spaľovanie toho čo všetci vidíme na jej dvore ?

Podotýkam, že štátna dotácia znamená, že to platíme my všetci - daňoví poplatníci. 

 

d)  Je správne, že vedenie mesta sa zaviazalo zmluvou na 20 rokov s touto spoločnosťou v dobe, keď sa takéto riešenia, hlavne na západ od našich hraníc používajú stále menej ?

 Do popredia idú fotovoltika, tepelné čerpadlá atď.

e) Je udržateľné spaľovať v kogeneračke ročne 5.475 ( slovom päťtisíc štyristo sedemdesiat päť ) kamiónov dreva?

 Za 20 rokov to je 109.500 (slovom stodeväťtisícpäťsto) kamiónov dreva.

f) Aká je vlastne ponuka drevnej hmoty na spaľovanie v rámci východoslovenského kraja ? Koľko z tejto ponuky spáli naša bardejovská spaľovňa ?

 

Na záver ešte dodám, že by som si naozaj veľmi želal, aby všetky tieto moje obavy boli zbytočné. Tešil by som sa keby som dostal od odbornej verejnosti také argumenty, ktoré vyššie opísané body vyvrátia, príp. vysvetlia. Doteraz som odpovede na tieto v bardejovskom ovzduší visiace otázky nedostal. Snáď sa to zmení ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im zvýšiť platy, rozšíriť kompetencie a umožniť im pracovať aj na skrátený úväzok, tvrdia experti.

KOMENTÁRE

Táto krajina nie je pre chorých

Hádzať vinu na personál je často hľadaním nesprávneho vinníka.

TECH

Archeológ: Je to prvýkrát, čo Slováci skúmajú čosi také významné

Vedci očakávajú zásadné objavy, tvrdí Drahoslav Hulínek.


Už ste čítali?